Lezenie v ľade – Tatranský maratón, autor Miki Knižka - Slovakia 360

Lezenie v ľade – Tatranský maratón, autor Miki Knižka

V utorok som si šľapal na lyžiach do Lomnického sedla a premýšľal som nad tým, čo budem robiť zajtra.  Sám ani neviem prečo ma napadlo, že by som mohol zajtra ísť vyliezť niekoľko ľadov za deň.  Začal som nad tým viac premýšľať a napadlo ma, že by bolo krásne vyliezť niekoľko ľadov za deň v rôznych dolinách.  Chytil som sa myšlienky a začal ju rozvíjať, hneď na to som vytočil Tibora Hromádku a spýtal som sa ho, čo robí zajtra. Tibor utrúsil, že už niečo má, ale vypočul si môj nápad a bez váhania odpovedal, že s ním môžem rátať. Chcel som zohnať ešte jedného do partie, aby bola sranda a tiež kvôli dokumentácii. Obtelefonoval som niekoľkých kamošov a každý povedal, že je to super nápad, ale že nemôže. No čo už sme dvaja, a tak pôjdeme do veci.

Ráno nás Tomáš dopravil autom a skútrom na Sliezsky dom a naším prvým cieľom na rozlezenie  bol Orolin  a neskôr Sopel.  Zo Sliezskeho domu sme vyrazili ráno o 7.30 a o 10 hod. sme už boli späť s dvoma ľadmi vo vrecku. Sopel bol celkom ťažký, ľad bol tvrdý a keďže ho dlhšie nikto neliezol, tak v ňom neboli žiadne stupy. Ďalším naším cieľom boli ľady na Zákrute a Zahradky, ktoré sa nachádzajú nad Rainerovov chatou a na magistrále v zátačke pod Zamkovského chatou.  Oba ľady boli vo výbornej kvalite, a keďže sú často lezené, miestami som mal pocit, že stačí iba zakladať zbrane do dierok. Z  Hrebienka sme vyštartovali o 11.20 a späť sme boli niečo po 2 hodine. Zo Starého Smokovca sme vyštartovali o 2.45 a na Lysej Poľane sme boli o 3.20. Naším cieľom sa stali ľady v Bielovodskej doline - Mrozek a Adin úsmev. Do Mrozeka sme naliezli o 4 poobede o necelú hodku sme už boli späť pod ľadom. Adin úsmev sme už liezli za tmy, vôbec nám to nevadilo, zaspomínali sme na časy, keď sme sa bežne takto za tmy ocitli niekde v horách a museli sme cestu doliezť.  Lezenie v noci má tiež svoje čaro a je to dobrý tréning na situácie, ktoré sa môže v horách bežne vyskytnúť. Na Lysú Poľanu sme dorazili o 6.30, kde sme dokonale zakončili nádherný deň pivečkom. Milujem takéto dni a presne pre takéto dni žijem.

zdroj : 

Miki Knižka   http://www.mountainproguiding.com